Nešpecifické zápalové črevné ochorenia (IBD z anglického Inflammatory Bowel Disease) je spoločný názov pre istý typ porúch tráviaceho traktu, špeciálne čriev. Najznámejším z tejto skupiny ochorení je Crohnova choroba, ale rovnako nepríjemným, chronickým ochorením je aj ulcerózna kolitída, prípadne ďalšie nedeterminované kolitídy. Tieto ochorenia sú chronické a vyžadujú od pacienta dodržiavanie prísnych pravidiel a stabilnej liečebnej disciplíny.

Naše tráviace ústrojenstvo (gastrointestinálny trakt) je zodpovedné za spracovanie potravy a tekutín a zároveň aj za odvádzanie prebytočných a odpadových látok z tela. Jednotlivé orgány majú svoje špecifické funkcie, vďaka ktorým dokážeme spracovať veľmi rozdielne typy potravín, získať z nich potrebnú energiu, výživné látky a zároveň odviesť z tela nepotrebné a škodlivé súčasti. Pokiaľ všetko funguje, ako má, tak je tráviaci systém výborne skoordinovanou továrňou na spracovanie materiálu, v ktorej sa chemické, fyzikálne a mikrobiologické procesy spolu dopĺňajú. Tráviaci trakt je živý a nesmierne zložitý, je vstupnou bránou do tela pre externé prostredie, takže často je prvým miestom, kde sa prejavia choroby a napadnutie organizmu nežiaducimi baktériami a vírusmi. Zároveň je úzko prepojený s činnosťou celého tela a na jeho správnu činnosť vplýva aj nervová sústava. Preto sa v rámci gastrointestinálneho traktu často stretávame s ochoreniami, ale aj s rôznymi poruchami funkčnosti jednotlivých súčastí tráviaceho traktu. Viaceré choroby majú svoje fyziologické príčiny, niektoré sú spôsobené vonkajším prostredím priamo, ale nájdu sa aj nešpecifické ochorenia, kde nie je jednoduché určiť primárnu príčinu. Medzi takéto ochorenia patrí aj Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktoré sa označujú ako nešpecifické zápalové ochorenia čriev. Sú to choroby, pre ktoré je typický výskyt v rozvinutých krajinách, najvyššia incidencia je v Severnej Amerike, Európe a v Austrálii. Vekovo je IBD typickým ochorením mladých a aktívnych dospelých ľudí, najvyššia incidencia je medzi 20 až 40 rokom života, pričom v počte prípadov mierne prevládajú ženy. Na Slovensku sa počet chorých odhaduje na približne 7 až 8 tisíc prípadov ochorení IBD.

Fyziologické príčiny ochorenia nie sú stále celkom jasné. Nejde totiž o napadnutie vírusmi či baktériami, ktoré spôsobujú akútne zápaly v tráviacom trakte („črevné chrípky“). Aj keď práve vírusové ochorenia, ktoré spôsobujú krátkodobé zápaly čriev, môžu vyvolať nestabilitu v imunitnom systéme, ktorá spôsobí prechod zápalu do chronicity. Zároveň sa nedá hovoriť len o tom, že by nešpecifické zápalové ochorenia spôsoboval stres či nesprávna strava, aj keď obidva faktory zohrávajú pri chorobe a jej liečbe svoju úlohu. Podľa výskumov negatívnym prvkom je aj fajčenie. Pravdepodobne príčinou nešpecifických črevných zápalov bude aj genetická predispozícia, neprimerané prejavy imunitného systému a k tomu aj podnety pochádzajúce z externého prostredia. Ak sa tieto faktory stretnú, nastáva neprimeraná reakcia organizmu, ktorá môže viesť až k chronickému podráždeniu a zápalu tráviaceho traktu.

Nešpecifické zápalové ochorenia čriev (IBD) sa prejavujú hnačkami, plynatosťou, krvavou stolicou, bolesťami brucha a kŕčovitými stavmi, únavou a dýchavičnosťou. Fyziologicky sa prejavujú tieto choroby aj anémiou (nedostatkom červených krviniek). Choroba je chronická, pacient máva stavy relatívneho pokoja organizmu, ktoré striedajú obdobia zvýšenej bolestivosti, kŕčov, hnačiek.

O ulceróznej kolitíde sa hovorí v súvislosti s chronickým zápalom hrubého čreva. Ide vlastne o kontinuálny zápal a opuch hrubého čreva. Hrubé črevo, ktoré je koncom tráviaceho systému, nie je schopné normálne spracúvať obsah, tvorí väčšie množstvo hlienu, jeho steny hnisajú a tým pádom nie sú schopné pripraviť primeranú stolicu. Typický pacient s ulceróznou kolitídou máva 4 až 6, v závažných prípadoch aj viac hnačkovitých stolíc denne, často sú s prímesou hlienov, krvi. Býva anemický, máva horúčkovité stavy, kŕče a problémy so srdcom (tachykardia, chorobne zrýchlený srdcový rytmus). Pri ulceróznej kolitíde je zvýšené riziko prechodu choroby do štádia, keď v hrubom čreve vznikne rakovinový nádor.

V prípade Crohnovej choroby ide o roztrúsené zápalové ložiská v celom tráviacom systéme, najčastejšie však v tenkom čreve. Choroba sa prejavuje v počiatočných štádiách rovnako, ako kolitída – kŕčmi, hnačkami, intoleranciou niektorých potravín, napr. mlieka, nafukovaním a plynatosťou. V čreve sa postupne zväčšujú ložiská a s narastajúcim časom neliečenej Crohnovej choroby , pričom postupne dochádza k nutnosti operačne odstraňovať poškodené časti čriev. Po 10 rokoch choroby je až polovica pacientov už po resekcii čreva. Problematické vstrebávanie výživných látok v poškodenom tráviacom trakte má za následok aj ďalšie komplikácie, ako napríklad artritídu, žlčové kamene, močové kamene.

Spoločným znakom IBD ochorení je, že sa vyskytujú v istých vlnách, pacienti sa neraz aj niekoľko mesiacov cítia dobre, bez komplikácií, pričom veľmi rýchlo môže nastúpiť obdobie s ťažkosťami, črevným diskomfortom, ťažkými stavmi. S postupujúcou chorobou neistota trvá a pacienti s týmito ochoreniami musia rátať vždy s tým, že môžu veľmi rýchlo potrebovať toaletu a teda si plánovať svoje cesty tak, aby boli vždy „na dohľad“ WC.

V prípade IBD ide o ochorenia, ktoré sú chronické a pacient sa musí naučiť žiť so svojou chorobou. Nie sú to ochorenia vedúce k akútnemu ohrozeniu života, ale postupne devastujú organizmus a môžu byť priamou alebo nepriamou príčinou závažných ochorení, karcinómov, porúch obehového systému a pod. Prognóza pacienta s IBD je nejasná, keďže choroba sa prejavuje veľmi individuálne. Sú pacienti, ktorí sa naučia žiť s chorobou až do staroby a vyššieho veku, uzavrú s telom akési prímerie. Sú aj pacienti, ktorí sa liečia len v akútnych fázach a v časoch pokoja s liečbou prestávajú. Rýchlosť, s akou spejú pod nôž chirurga je prirodzene vyššia.

Samotná liečba spočíva vo farmakologickej liečbe, nutričnej podpore a v chirurgických riešeniach. Farmakologická liečba sa sústreďuje v prvom rade na potláčanie nepríjemných príznakov ochorenia, ale aj s pomocou špecifických liekov zmierňujúcich zápaly, znižujúcich aktivity imunitného systému a pod. Nutričná podpora spočíva v prvom rade v nastavení pacienta na jedlo, ktoré mu nespôsobuje dráždenie a v tzv. bezzvyškovej diéte. Jej základom je obmedzenie tukov, jednoduchých cukrov, surovej zeleniny spôsobujúcej nafukovanie, vyvážený príjem potravy častejšie v menších dávkach a pod. Chirurgické riešenia prichádzajú na rad v neskorších štádiách choroby, keď sa zápalové procesy už nedajú zmierňovať a je nutné odstránenie časti tráviaceho traktu.

Podstatné však je, aby sa pacient s IBD naučil žiť, aby počúval signály svojho organizmu a prispôsobil svoj život, stravu, správanie sa chorobe. V takom prípade môže žiť v istom prímerí s chorobou. Bohužiaľ, len veľmi málo pacientov dokáže byť dostatočne dlhodobo disciplinovaných, neraz preruší liečbu, najmä v časoch remisie, teda pokoja, keď sa cíti dobre a subjektívne nepociťuje ťažkosti.

 

Novinky a tlačové správy