Rotavírusová gastroenteritída je závažné ochorenie tráciaceho traktu, ktoré spoznávame podľa prudkého nástupu nevoľnosti, vysokých horúčiek, hnačky a hrozby rýchlej dehydratácie organizmu.

Rotavírusová gastroenteritída je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje veľmi odolný vírus. Ten dokonca prežije aj niektoré druhy dezinfekčných látok. Pomerne dlho vydrží na kontaminovaných povrchoch, pri izbovej teplote prežíva 10 dní, pri nižších teplotách aj dlhšie. Preto sa mu darí hlavne v chladných mesiacoch. Vysoká odolnosť je jeho charakteristickou vlastnosťou. Tá mu umožňuje nielen priame šírenie prostredníctvom rúk osoby ošetrujúcej choré dieťa, ale aj nepriamo z kontaminovaných predmetov, hračiek a plôch v okolí chorého dieťaťa .

Pre rotavírusovú infekciu je charakteristická triáda príznakov: horúčka, vracanie a vodnaté hnačky. Krátko po nákaze (zväčša za 1 až 3 dni) sa zjaví vzostup teploty a opakované vracanie. Horúčky a vracanie trvajú 1-3 dni, ale už prvý deň ochorenia sa zjavujú časté objemné, vodnaté, zapáchajúce hnačky. Ochorenie je sprevádzané pomerne výrazným nechutenstvom, plynatosťou, staršie deti sa sťažujú na bolesť bruška. Celé ochorenie spravidla trvá 5-8 dní a často prekvapivo zrazu ustúpi. V tom čase však už zväčša začína ochorenie daľšieho dieťaťa alebo iného člena  rodiny.

Dĺžka pobytu v nemocnici závisí od vážnosti klinického stavu dieťaťa, spravidla býva 3-4 dni. Je to čas potrebný na zvládnutie dehydratácie a stabilizovanie vnútorného prostredia organizmu. Prepustené dieťa samozrejme potrebuje ďalšiu domácu starostlivosť. Do nemocnice prijímame iba deti so závažným klinickým priebehom, najčastejšie ak je vyvinutá alebo hrozí dehydratácia. Je to približne každé 50-60. choré dieťa.

 

 

Deti do pol roka života sú aspoň z časti chránené materskými protilátkami, potom počet ochorení výrazne narastá a najvyšší je u detí medzi prvým a druhým rokom života. Ani potom výskyt úplne nezastane a do 5. roku života infekciu prekoná 95% detí. Závažnosť ochorenia závisí od dvoch hlavných faktorov. Jedným je infekčná dávka – množstvo vírusov, ktoré sa do organizmu dieťatka dostanú a druhým je jeho odolnosť, inak povedané vyspelosť imunitného systému. Najzraniteľnejšie sú najmladšie deti, teda od 6 mesiacov veku, ktoré už nie sú chránené materskými protilátkami a deti s poruchou imunity. Medzi rizikové faktory pre rotavírusú infekciu patrí aj narodenie dieťaťa pred 32. týždňom tehotenstva, deti z nízkou pôrodnou hmotnosťou a nezrelé deti. U nich môže byť priebeh vleklejší a infekcia môže postihnúť aj iné orgány ako črevá. Najvážnejšou komplikáciou býva dehydratácia z nadmernej straty tekutín a minerálov.

Rotavírusové infekcie sa, aj keď v menšej miere, vyskytujú aj u dospelých, prebiehajú u nich oveľa miernejšie až bezpríznakovo, avšak vírus stolicou vylučujú. Tieto osoby sa stávajú prameňom nákazy pre iných. Prenos vírusu sa ani pri úzkostlivom dodržiavaní hygieny nedá vylúčiť. Už som spomenula, že veľkou zbraňou tohto vírusu je jeho odolnosť voči vplyvom vonkajšieho prostredia a niektorým dezinfekčným látkam. Na odstránenie vírusu z rúk je potrebné dlhšie trvajúce umývanie rúk pod prúdom vody. Odborné štúdie ukázali, že použitie dezinfekčného mydla nevedie k zvýšenému efektu oproti bežnému mydlu. V nemocniciach sa preto v týchto prípadoch používajú na dezinfekciu rúk špeciálne etanolové prípravky. Napriek tomu aj v nemocniciach na celom svete k takýmto prenosom dochádza.

 

 

Vírus je vysoko infekčný. Krátko pred objavením sa prvých príznakov, počas ochorenia a niekoľko dní po ňom dochádza k masívnemu vylučovaniu vírusu stolicou. K nakazeniu ďalšej osoby stačí 10 vírusových častíc. Preto nie je žiadnou výnimkou, skôr pravidlom, že ochorenia prebiehajú formou rodinných výskytov alebo epidémií v detských kolektívoch. Pokiaľ ide o ročné obdobia, najvyšší výskyt je zaznamenávaný v zime a to od decembra do apríla.

Kedže ide o značne rezistentný vírus ani úzkostlivé dodržiavanie hygienických zásad nemusí viesť k zabráneniu prenosu infekcie a následnému vzniku ochorenia, prípadne aj epidémie. V súčasnej dobe je možné použiť špecifické preventívne opatrenie – očkovanie, ktoré navodí dieťaťu imunitu. V prípade, že sa vírus dostane do črevného traktu očkovaného dieťaťa, protilátky vytvorené očkovaním ho neutralizujú a ochorenie sa nerozvinie.

Rotavírusové ochorenia sa vyskytujú rovnako v rozvojových aj vo vyspelých krajinách. Slovensko samozrejme nie je výnimkou. I keď sa spočiatku zdalo, že u nás toto ochorenie nie je časté, postupne ako sa rozširovali diagnostické možnosti sme zisťovali, že podobne ako v iných krajinách ide o najčastejšiu črevnú infekciu v útlom detskom veku. Najmenšie deti bývajú pre ňu hospitalizované častejšie ako pre salmonelózu. 

 

V prípade dobrej domácej starostlivosti a dostupnosti zdravotníckej pomoci v prevažnej väčšine dochádza k úplnému uzdraveniu a to približne za 5-8 dní. Vážnejšia situácia býva v prípade vývinu dehydratácie s následným metabolickým rozvratom a vývojom šokového stavu. Prípady úmrtia v našej krajine neboli hlásené, avšak v niektorých západoeurópskych krajinách boli zaznamenané. Tie sa vyskytujú skôr v rozvojových krajinách, kde nie je dostupná lekárska starostlivosť.

Prvým krokom je samozrejme rehydratácia – teda nahradenie stratených tekutín. Ak dieťa znesie ponúknutú tekutinu, nemá výrazné nadúvanie alebo nevoľnosť po požití tekutiny, volíme zavodňovanie prirodzenou cestou pitím po malých dávkach. U ostatných detí sa tekutiny podávajú v infúzii. Hneď za tým nasleduje prechod na bežnú stravu, ktorý môže byť rýchlejší ako sme zvyklí pri iných hnačkách vrátane prechodu na mlieko. Dojčenie sa spravidla neodporúča prerušiť, medzi kojením sa má podávať orálny rehydratačný roztok. Ochorenie nevyžaduje žiadny špeciálny pohybový režim.

Novinky a tlačové správy