Čierny kašeľ ohrozuje najmä adolescentov

Viac než 100% nárast chorobnosti oproti minulému roku a z pohľadu štatistiky za ostatné desaťročie smutne rekordný - taký je rok 2009 na Slovensku v súvislosti s čiernym kašľom. Vzostup pertussis je viditeľný v celej Európe a medzi krajiny, ktoré hlásia zvýšený výskyt, patrí napríklad aj susedná Česká republika, Rakúsko, Slovinsko či pobaltské krajiny.
Na Slovensku do 7. decembra Úrad verejného zdravotníctva zaregistroval 224 prípadov, čo je 4,15 ochorení na 100 tisíc obyvateľov. Minulý rok bola chorobnosť za celý rok 1,94 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Ak si uvedomíme, že v ostatnom desaťročí neprekročilo toto číslo úroveň 2 chorých na 100 tisíc obyvateľov, môžeme hovoriť o naozaj výraznom náraste.
Najväčšou skupinou chorých sú dospievajúci vo veku 15 – 19 rokov, ktorí tvoria viac než štvrtinu prípadov, spolu so skupinou 5 – 9 ročných a 10 – 14 ročných je to viac než polovica prípadov (117 prípadov). Jednoznačný nárast v populácii dospievajúcich a mladých dospelých zaznamenávajú aj v ďalších európskych krajinách. Situácia, našťastie, nepripomína obdobie pred zavedením očkovania, keď na čierny kašeľ umierali bežne malé deti, napriek tomu je návrat pertussis významný. Príčiny tohto vývoja sú najskôr v tom, že očkovanie (prebieha už viac než päť desaťročí vo všetkých vyspelých krajinách sveta) v detstve ako aj prekonanie samotného ochorenia zabezpečuje len dočasnú ochranu. Imunita postupne klesá a pokiaľ človek neabsolvuje preočkovanie, môže sa stať náchylnejším na ochorenie.

Čo je pertussis
Pertussis (čierny kašeľ, dávivý kašeľ) je špecificky ľudské ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis. Po prvý raz bola lekársky popísaná až v 16. storočí pri rozsiahlej epidémii v Paríži roku 1578. Po prvýkrát sa na označenie choroby použil termín pertussis v druhej polovici 17. storočia. V Číne toto ochorenie poznali skôr ako „stodňový kašel“. V 18. a 19. storočí sa čierny kašeľ často prejavoval epidémiami. Pôvodcu choroby po prvý krát objavili roku 1900 Belgičania Jules Bordet a Octavian Gengou. Po prvom z nich získala baktéria meno Bordetella pertussis. Samotná baktéria nepreniká do krvi, zato toxíny, ktoré produkuje, sa do krvného obehu dostávajú a spôsobujú viaceré problematické prejavy a podráždenia organizmu, typické pre čierny kašeľ.
Baktéria napáda sliznice dýchacích ciest, spôsobuje ich zápal, ktorý vedie k nadmernej sekrécii hlienu. Zmeny sliznice zvyšujú dráždivosť, čo vedie k výrazným prejavom dýchavičného kašľa. Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jeho inkubačný čas je medzi 6 až 20 dňami. Prvé príznaky môžu pripomínať obyčajnú nádchu s horúčkami a pokašliavaním. Po piatich až desiatich dňoch horúčky ustupujú, ale mení sa charakter kašľa, ktorý je dráždivý, opakujúci sa v záchvatoch a často v noci. Záchvaty kašľa sú kŕčovité, človek až nemôže dýchať, vzápätí nasleduje prudký nádych a opakuje sa kŕčovitý kašeľ. Záchvat sa končí vykašlaním hlienu alebo vracaním. Záchvatov môže byť v najhoršom štádiu aj niekoľko desiatok, čo znemožňuje spánok, dieťa sa nevie najesť a je celkovo vyčerpané. Toto štádium trvá dva týždne až mesiac, potom kašeľ spontánne ustupuje.
Choroba je veľmi nebezpečná pre najmenšie deti, dojčatá ešte nemajú dostatočne vyvinutý kašľací reflex, dusia sa a často sa dostávajú do komplikovaných stavov spojených s otitídami (zápaly stredného ucha) a pneumóniami (zápaly pľúc), ktoré môžu mať až smrteľný priebeh.

Liečba
Fakt, že pacienta vyčerpáva kašeľ a nedarí sa mu poriadne vyspať niekoľko týždňov, môže organizmus veľmi oslabiť. Infekcia spôsobená B. pertussis sa lieči špeciálnymi antibiotikami. Liečba trvá minimálne dva týždne a aj to sa musí liečba začať dostatočne včas, inak už nemá vplyv na priebeh ochorenia. Najmä u najmenších ešte neočkovaných dojčiat môže mať ochorenie ťažký priebeh s nutnosťou hospitalizácie. Aj u adolescentov a dospelých môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Aj po prekonaní čierneho kašľa môžu pretrvávať opakované záchvaty kašľa a problémy s dýchaním, organizmus ťažšie znáša aj bežné nádchy a infekty dýchacích ciest.


Očkovanie
Vakcína proti čiernemu kašľu sa po prvý raz objavila už v roku 1914 v Spojených štátoch. Avšak trvalo ešte 31 rokov, keď v roku 1945 vedci pripravili funkčnú očkovaciu látku. Od roku 1949 sa začala kombinovať s vakcínou proti záškrtu a tetanu. Prvé vakcíny boli celobunkové a obsahovali vlastne usmrtené celé baktérie. Postupne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vedci vytvorili nové, acelulárne vakcíny, ktoré nahradili staršie celulárne typy. Acelulárne vakcíny obsahujú len časti buniek, ktoré sú potrebné na vytvorenie správnej imunitnej reakcie organizmu. Sú rovnako účinné a dobre sa znášajú. Súčasné poznatky potvrdzujú, že ochrana po očkovaní ako aj po prekonaní samotnej infekcie nechráni celý život a tak sa objavuje potreba preočkovania.
Čierny kašeľ je na Slovensku v povinnej očkovacej schéme od roku 1958. V súčasnosti dostávajú deti ochranu proti čiernemu kašľu pri prvom povinnom očkovaní v prvom roku života dieťaťa života v rámci hexavalentnej vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým infekciám, detskej obrne a hepatitíde typu B. Posilňovacia dávka sa dáva v 6. roku života spolu s preočkovaním proti záškrtu, tetanu a detskej obrne. Viaceré európske krajiny na základe zvýšeného výskytu ochorenia u adolescentov a dospelých zavádzajú preočkovanie proti čiernemu kašľu aj vo vyššom veku. Posilňovacie dávky u adolescentov má napríklad Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Írsko, Talinasko, Luxembursko.