Biela divočina: vlky a rysy v zimných Tatrách
Biosphere expeditions.org v spolupráci so Slovak Wildlife Society a dobrovoľníkmi z viacerých európskych krajín budú od 30. januára do 19. februára sledovať populáciu vlkov a rysov v tatranskej prírode.
Anglická nezisková organizácia Biosphere expeditions.org po úspešnom mapovaní populácie kamzíkov na Slovensku prichádza s ďalším projektom. Tentoraz budú v zornom poli veľké šelmy vlk a rys a ich zimné správanie sa Dr. Matthias Hammer, výkonný riaditeľ a zakladateľ Biosphere Expeditions povedal: „Zasnežené hory na Slovensku sú iba hodinu letu z Veľkej Británie a pritom v nich žijúce lesné zvieratá ako vlk a rys sa už v Británii dávno nevyskytujú. Tieto zvieratá sú chránené a sme veľmi radi, že môžeme prispieť k ich záchrane vďaka pomoci dobrovoľníkov na celom svete a pomoci značky Land Rover.“
Úlohou dobrovoľníkov bude zmapovať populáciu a sledovať stopy, ktoré po sebe vlky a rysy v lesoch zanechávajú. Robin Rigg zo Slovak Wildlife Society dopĺňa: „Účastníci budú chodiť po vybraných trasách a hľadať stopy vlkov a rysov, zbierať vzorky (trus, moč, srsť) na analýzu genetiky a potravy.“ Rysy a vlky predstavujú jednu zo základných zložiek ekosystému prírody vo Vysokých aj Nízkych Tatrách. Na druhej strane, dlhodobo sa najmä vlky spájajú s priam mytologickým obrazom zlého zvieraťa, ktoré prichádza do sporu s človekom. „Dostávajú sa do konfliktu s ľuďmi, pretože spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách,“ dopĺňa Robin Rigg. „Navyše, poľovníci ich berú ako konkurenciu pri love jeleňov, diviakov a srncov.“
Najväčším problémom, kvôli ktorému sa vlastne uskutočňuje expedícia, je fakt, že o týchto predátoroch majú ľudia stále málo informácií, ktoré sú navyše skreslené. Negatívne aspekty prítomnosti týchto predátorov a konflikty s miestnym obyvateľstvom sa často postarali o titulky v médiách, vyvolávajúce zvýšený pocit strachu. Takéto konflikty sa často končia požiadavkami na vyhubenie, čo bol prístup, ktorý v minulosti na Slovensku takmer spôsobil vyhynutie veľkých dravcov. Aj ekonomický rozvoj predstavuje nové zásahy do životného prostredia dravých zvierat. Preto je žiaduci oveľa citlivejší prístup k týmto problémom.
Nejasná je aj situácia okolo počtu vlkov na Slovensku, odborné odhady kolíšu od 130 až do 1500 jedincov. „Podľa poľovníkov je vlkov priveľa, podľa enviromentalistov zase málo,“ hodnotí Robin Rigg. Kolísavý počet spôsobuje relatívne veľká migrácia vlkov v oblasti Karpát, teritórium stredoeurópskych vlkov, s ktorými sa stretávame na Slovensku, zahŕňa celý Karpatský chrbát, teda okrem Slovenska aj Česko, Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko i Rumunsko. Podobná situácia je aj u rysa. Tento mačkovitý predátor je veľmi plachý, žiaľ často sa stáva terčom pytliakov, ktorí ho zabíjajú kvôli krásnej kožušine. Výsledky expedícií budú dostupné nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti.
Expedícia Biela divočina: vlky a rysy v zimných Tatrách bude mať svoj základný tábor v Nízkych Tatrách. „Zimné obdobie je pre sledovanie vlkov a rysov najlepšie, pretože v snehu sa dajú zvieratá lepšie stopovať,“ dopĺňa Robin Rigg. Počas troch týždňov sa v základnom tábore vystriedajú tri skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa pod vedením odborníkov budú pohybovať po turistami nenavštevovaných miestach, aby sledovali činnosť predátorov v teréne. Spolu by sa pri pozorovaní malo vystriedať približne 40 ľudí. Dobrovoľníci dodržiavajú prísne pravidlá platiace pre ochranu prírody, sú vyškolení na pohyb v teréne a pozorovanie stôp divej zvery. V rámci dlhodobej spolupráce na projekte okrem Slovak Wildlife Society spolupracuje aj spoločnosť T.O.P AUTO Slovakia, dovozca prémiovej značky Land Rover, ktorá poskytuje dobrovoľníkom automobil Discovery4 na terénny výskum.
Projekt Biela divočina: vlky a rysy v zimných Tatrách získal ocenenie „Best New Trip“ ako jedno z najzaujímavejších chystaných podujatí prestížneho magazínu National Geographic Adventure.
Vlk dravý (Canis lupus) je psovitá šelma žijúca v karpatských lesoch. Napriek tomu, že je to plachý, inteligentný a užitočný živočích, odnepamäti mu ľudia pripisujú negatívne vlastnosti (tzv. syndróm Červenej čiapočky). Vlk loví spravidla choré, poranené či zoslabnuté jedince, čím významne prispieva k zdravému genofondu lovenej koristi. Na Slovensku je síce celoročne chránený a počet jedincov sa odhaduje na max. 300 kusov, čo z neho robí kriticky ohrozený druh, napriek tomu je v zimných mesiacoch paradoxne povolený jeho odstrel.








