Kliešte, kliešťová encefalitída a aktuálna situácia na začiatku sezóny
Prebúdzanie sa jarnej prírody je zároveň obdobím, keď sa k životu hlási aj nová generácia kliešťov. Na Slovensku sa vyskytuje okolo dvadsať druhov kliešťov, ale len päť druhov je schopných prenášať rôzne vírusy, baktérie či parazity. Najznámejším a epidemiologicky najnebezpečnejším z nich je kliešť obyčajný, Ixodes ricinus, ktorý napáda viac ako dvesto druhov živočíchov. Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu, anaplazmózu a tularémiu.
Počet kliešťov, ktorým sa podarí pricicať sa na človeka, nie je možné zistiť. Počet ľudí s pozitívne diagnostikovaným ochorením, ktoré prenášajú kliešte sa však sleduje. Napríklad najčastejšie z ochorení, ktoré môže človek od kliešťa získať - kliešťová encefalitída – sa už niekoľko rokov pohybuje na úrovni chorobnosti 1,3 – 1,6 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Toto číslo však hovorí o prípadoch, ktoré boli správne diagnostikované a prešli do závažnejšieho štádia ochorenia. Mierne alebo bezpríznakové formy ochorenia nemusia byť zachytené. Kliešť obyčajný je rozšírený po celom Slovensku v listnatých a zmiešaných lesoch s bohatým krovinovým porastom, ale aj v mestských parkoch do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov. V posledných rokov však bol zaznamenaný jeho výskyt aj v nadmorskej výške okolo 1000 metrov. Slovensko patrí spolu s Českom, Rakúskom, Maďarskom či Poľskom k oblastiam s vysokým výskytom kliešťov, pričom endemických oblastí s kliešťovou encefalitídou je pomerne veľa.
Kliešť
Kliešť (Ixodes ricinus) z pohľadu začlenenia patrí do skupiny článkonožcov a triedy pavúkovcov. Larvy majú 6 nôh, nymfy a dospelé jedince osem ako pavúky. Pre stavbu kliešťa je typických niekoľko zvláštností. V prvom rade je to ochranný chinínový štít, ktorý je relatívne tvrdý. Kliešť má špeciálny senzorický orgán, ktorý vníma pachy teplokrvných živočíchov a iniciuje jeho aktivitu a pripravenosť prichytiť sa na hostiteľa. Na hostiteľovi vyhľadáva teplé a vlhké miesta, na ktorých je väčšinou mäkká, tenká koža. Pri pricicaní vylučuje kliešť do rany látku, ktorá znecitlivuje najbližšie okolie, takže prebodnutie kože hostiteľ necíti. Zároveň pod kožu zasunie sosáčiky s háčikmi, ktoré zabraňujú jednoduchému vytiahnutiu z rany. Životný cyklus kliešťa je pomerne zložitý, prechádza troma základnými vývojovými štádiami od larvy, cez nymfu až po dospelého jedinca. Cicanie krvi v každom vývojovom štádiu prebehne len raz, kliešť sa nacicia, odpadne a metamorfuje na ďalšie vývojové štádium. Kliešte číhajú na hostiteľa v tráve alebo na nízkych porastoch. Závisí to aj od vývojového štádia. Larvy a nymfy kliešťa obyčajného sa na hostiteľa dostanú až keď sa o nich doslova obtrie. Larvy ostávajú na zemi, kde sa môžu pricicať na drobné cicavce, napríklad myši alebo po zemi sa pohybujúce vtáky ako sú drozdy. Nymfy na svojich hostiteľov číhajú väčšinou na steblách tráv do výšky asi desať centimetrov a dospelé jedince napádajú hostiteľov z porastov vysokých aj pol metra. Človek sa môže nakaziť po pricicaní infikovanej nymfy alebo dospelej samice. Vývojový cyklus kliešťa môže trvať dva až tri roky.
Mám kliešťa
Situácia, keď si človek na tele objaví nepríjemný hmyz, nie je u nás výnimočná. Rady, ako sa kliešťa zbaviť, sú však rozdielne. V prvom rade netreba spanikáriť, pretože neodborná manipulácia s kliešťom môže spôsobiť, že odtrhnete telo od hryzadiel a tie zostanú v koži. V takomto prípade môžete navštíviť lekára, ktorý vám z kože zvyšky kliešťa odborne odstráni, väčšinou si však organizmus poradí aj sám. Osvedčenou metódou ako vybrať kliešťa, je vytiahnuť ho jemným, ale sústavným ťahom von. Ideálne je, ak to urobíte pinzetou - kliešťa treba chytiť tesne nad kožou a jemným ťahom vytiahnuť. Ďalší spôsob je potrieť miesto mydlovou penou na tampóne. Miesto vpichu a kliešťa treba prikryť penou. Po chvíli (pätnásť až tridsať sekúnd) sa kliešť sám uvoľní, dá sa uchopiť a vytiahnuť bez námahy. Vhodné je ranu po kliešťovi dezinfikovať. Rýchle odstránenie kliešťa síce pomôže proti borelióze, avšak nie proti kliešťovej encefalitíde.
Kliešťová encefalitída
Pôvodcom kliešťovej encefalitídy je vírus, ktorý dokáže prežiť u rôznych hostiteľov. Nájdeme ho u teplokrvných divých zvierat akými sú myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce, ale aj u domácich zvierat, ktoré sa dostávajú do kontaktu s prírodou, pasienkami, parkami ako sú kozy, ovce, kravy, psy či mačky. Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je však kliešť vo všetkých vývojových štádiách (larvy, nymfy, dospelé kliešte). Vírusom kliešťovej encefalitídy je nakazených 0,01 až 5% kliešťov v závislosti od lokality. Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj potravinami, infikovaným a tepelne nedostatočne upraveným kozím, kravským či ovčím mliekom.
Inkubačná doba choroby sa priemerne pohybuje od 7 do 14 dní, ale môže trvať aj dlhšie. Kliešťová encefalitída prebieha typicky v dvoch vlnách, pričom začiatok ochorenia pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, sekréciou z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po troch až piatich dňoch príznaky ustúpia, pacient ani nepredpokladá a nehľadá spojitosť medzi uhryznutím kliešťa spred dvoch týždňov a cíti sa relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza – vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije. V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou.
Liečba a prevencia
Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy nejestvuje, lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov v prvom štádiu (často zamieňanom s chrípkou či virózou). Ťažké rozpoznanie kliešťovej encefalitídy sa dá urýchliť vyšetrením krvi. Ak pacient vie o tom, že ho pohrýzol kliešť a prejavili sa u neho chrípkové príznaky, mal by požiadať o vyšetrenie krvi. V prípade, že sa prejavili príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú kliešťovú encefalitídu, musí ísť do nemocnice, kde sa podrobí špeciálnemu vyšetreniu. Počas pretrvávania príznakov dostáva infúzie a je v režime absolútneho pokoja. Zároveň sa urobí vyšetrenie mozgovomiechového moku a na základe informácií z tohto vyšetrenia sa určí ďalší postup liečby. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá zväčša 2 týždne, po ktorých nasleduje najmenej jeden mesiac rekonvalescencie a pokoja.
Hoci sa odporúča používať repelenty a vhodnú obuv a odev, na ochranu pred kliešťovou encefalitídou to nestačí. Najlepšou prevenciou je očkovanie. Základná schéma pozostáva z troch dávok vakcíny, ktoré sa postupne očkujú v rozmedzí 0 – 3 – 12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú prakticky po celý rok, je možné s očkovaním začať kedykoľvek. Najlepšie je podať prvú a druhú dávku v zime. Je to kvôli tomu, že kliešť začína byť aktívny na jar. Vďaka tomu sa vyvinie dostatočná ochrana skôr, ako sa začne sezóna kliešťov. Tretia dávka ukončuje základnú očkovaciu schému. Môže sa podať počas leta alebo jesene, len čo uplynie päť mesiacov po druhej dávke, alebo najneskôr pred začiatkom ďalšej sezóny kliešťov. Poskytuje ochranu až po dobu troch rokov. Ďalšie posilňovacie dávky sa majú podávať každé 3 až 5 rokov.
Lymská borelióza
Kliešte prenášajú aj chorobu, ktorej pôvodcu môžeme bežne nájsť u divožijúcich cicavcov najmä hlodavcov, vtákov a plazov. Ide o baktériu patriacu do komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato vyvolávajúcu lymskú boreliózu. Na nakazenie sa boreliózou však musí byť kliešť pricicaný dlhšiu dobu, najmenej jeden deň. Už prvé príznaky boreliózy sú viditeľné, keďže miesto uhryznutia kliešťom sa zapáli a pomaly sa začervenané miesto zväčšuje. Po výraznom začervenaní nasledujú horúčky, stuhnutie šije, únava, bolesti kĺbov a ďalšie príznaky. Choroba sa dá liečiť antibiotikami, môže však viesť aj k trvalému poškodeniu srdca a nervového systému. Proti borelióze zatiaľ očkovanie nejestvuje, aj keď majitelia domácich miláčikov vedia, že psy a mačky sa očkovať dajú.
Prílohy
Aktuálna situácia vo výskyte kliešťovej encefalitídy na Slovensku:
Výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku má dlhodobo stúpajúci trend. Od roku 1980 t.j. za ostatných 30 rokov chorobnosť stúpla z hodnoty 0,4 na 100 000 obyvateľov na hodnotu 1,9 v roku 1996. Odvtedy chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. Oproti roku 2008 chorobnosť klesla zo 79 prípadov na 71, čo je pokles o 10%.
Ochorenia sa vyskytujú na Slovensku u záhradkárov, ktorí sa záhradníčeniu venujú ako hobby, u turistov a rekreantov, ojedinele sa ochorenie vyskytne aj u osôb pobývajúcich v lese z profesionálnych dôvodov (lesní robotníci).
Z hľadiska veku chorobnosť s vekom stúpa, najvyšší výskyt sa zaznamenal u 45-54 ročných osôb, potom chorobnosť opäť klesá. Výskyt nebol zaznamenaný u detí do jedného roka (Graf 1). Z hľadiska sezonality výskyt v priebehu roka stúpa od apríla, kulminuje v letných mesiacoch s maximom v júli, potom opäť klesá (Graf 2).
Na Slovensku sú známe tzv. endemické oblasti výskytu kliešťovej encefalitídy, ktoré súvisia s prežívaním rezervoárových zvierat v prírode, od ktorých sa infikujú kliešte a tieto nákazu prenášajú na človeka ako konečný článok šírenia tejto nákazy v prírode. Za typickú endemickú oblasť možno považovať povodie rieky Váh - obe strany, a juhozápadné oblasti Slovenska. V ostatných rokoch sa pozoruje výskyt prípadov aj v iných oblastiach. Napr. pozdĺž stredného toku rieky Hron, avšak tieto oblasti bude potrebné z hľadiska endemičnosti ešte skúmať (Mapa1).
Pri zvažovaní možného rizika nákazy je potrebné brať do úvahy rastúcu úroveň pohybu osôb v rámci Slovenska a tiež obľúbenú turistiku a cykloturistiku do vysoko endemického Rakúska a Českej Republiky.
Klinický obraz ochorení u postihnutých osôb má stredne ťažký až ťažký priebeh. Úmrtia na Slovensku neboli zaznamenané. Liečba väčšiny ochorení si vyžaduje hospitalizáciu, ktorá trvá priemerne 10 dní. K prenosu nákazy dochádza prevažne zaklieštením, ale na Slovensku nie je raritou nakaziť sa pitím alebo konzumáciou výrobkov z ovčieho či kozieho mlieka nedostatočne tepelne opracovaných. Menšie epidémie tohto typu sú zaznamenávané každoročne.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť
